Zelenskyj zároveň upozornil, že nemôže cestovať do krajiny, ktorá vedie otvorenú agresiu proti Ukrajine. „Moskva je mestom, ktoré nás denne bombarduje. Tam prísť nemôžem,“ vyhlásil. Dodal však, že existuje množstvo alternatívnych. Na stole je podľa neho viacero návrhov, pričom časť z nich už podporili Spojené štáty aj európski partneri. Kľúčová otázka teraz stojí pred Kremľom – Moskva doteraz neodpovedala.

Diplomatické manévre

Situácia okolo možného stretnutia sa vyostrila v auguste rokoval s Putinom na Aljaške. Schôdzka trvala približne tri hodiny, pričom Biely dom telefonoval Zelenskému a lídrom NATO, pričom naznačil ochotu zapojiť Ukrajinu do ďalších rokovaní. Zelenskyj vtedy poznamenal, že keby sa Ukrajina priamo zúčastnila, prinieslo by to konkrétne výsledky a zvýšilo tlak na Rusko.

Problém ruských podmienok

Moskva sa už tradične snaží diktovať, kde a ako sa majú rokovania konať. Putin v septembri vyhlásil, že nemá záujem o stretnutie so Zelenským, pokiaľ by neprebehlo v Rusku. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí označilo tento návrh za „úmyselne neprijateľný“, keďže prinajmenšom sedem krajín je pripravených hostiť summit. Zelenskyj na to reagoval pozvaním Putina do Kyjeva – gesto, ktoré v medzinárodných kruhoch vyvolalo pozornosť a bolo vnímané ako dôkaz sebavedomia a otvorenosti.

Trump medzi dvoma svetmi

Donald Trump sa v posledných mesiacoch opakovane profiluje ako potenciálny mediátor. V prípade neochoty Moskvy pritvrdiť, dokonca pohrozil „ekonomickou vojnou“ proti Rusku. Tento výrok bol prvým otvoreným priznaním Trumpa, že Rusko je agresorom, a signalizoval zmenu jeho rétoriky v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.

Putinova taktika meškania

Charakteristickou črtou Putinových stretnutí je jeho neustála nepresnosť. Médiá pripomínajú, že v minulosti nechal čakať viacerých svetových lídrov – od Angely Merkelovej až po zosnulú. Aj počas samitu v Helsinkách v roku 2018 prinútil prezidenta USA čakať takmer hodinu. Analytici to považujú za symbolické gesto moci a pokus získať psychologickú prevahu. Zelenskyj tieto postupy otvorene kritizuje a zdôrazňuje, že Ukrajina nemôže fungovať podľa „politiky ponižovania“.

Ukrajina v centre pozornosti

„Ukrajina je pripravená rokovať, no nie na úkor svojej suverenity,“ zopakoval prezident.

Budúcnosť rokovaní

Otázkou zostáva, či sa Rusko vôbec odhodlá zasadnúť k rokovaciemu stolu. Medzinárodní pozorovatelia doteraz spoliehala na stratégiu odkladov a podmieňovania. Naopak, Spojené štáty a väčšina európskych krajín priame rokovania Zelenského s Putinom, ideálne by mohli urýchliť cestu k mieru.

Záver

Volodymyr Zelenskyj opäť ukázal, obrana Ukrajiny a zároveň hľadanie diplomatických riešení. Je pripravený diskutovať aj s nepriateľom, ak to môže priniesť pokoj a stabilitu. Či sa stretnutie uskutoční a či prinesie reálny výsledok, závisí predovšetkým od ochoty Kremľa. No jedno je isté – Zelenskyj sa stal centrálnou postavou medzinárodnej diplomacie a jeho hlas dnes rezonuje silnejšie než kedykoľvek predtým.